Po už dlhšom spoločnom dohadovaní, že by sme si spolu Peťom Maršalom
zopakovali spoločnú rybačku a užili si naše rybárčenie, sa nám konečne
podaril zladiť termín našej krátkej výpravy od piatku do nedele na
súkromnom jazere Carpparadise v Zemianskej Olči. Toto jazero dôkladne
poznám a obaja sme sa tam už tešili. Počasie nám malo tiež priať,
teploty okolo 20 stupňov nám našu náladu len znásobovali. Konečne je tu
piatok, veci nabalené, auto plné a ideme. Cesta nám ubehla rýchlo, lebo
sme sa stále mali o čom „porozprávať“ keďže sme sa dlho nevideli. 
Konečne sme prišli na jazero. Počasie ako víno krásne. Po príchode na
miesto sme sa nikam neponáhľali. Všetko sme si s kľudom pripravili a
zorganizovali sa. Vytipovali sme si obaja miesta kde sme chceli chytať a
začali sme preskúmavať dno „markerovaním“. Keď sme našli tie pre nás
správne miesta, prišli na radu montáže, návnady a nástrahy. Obaja sme
začali chytať po dve udice na dno a jedna montáž išla na spôsob zig-rig.  

  


Montáže po dôkladnej príprave išli konečne do vody, začali sme kŕmiť
spombkou k zig-rigu a čakali kedy príde prvý záber. Pri pohľade na vodnú
hladinu sme videli, že ryby sú pod hladinou a teda prvý záber by mohol
prísť práve na zig-rig. A mali sme pravdu. Netrvalo dlho a prvý záber
prišiel na zig-rig. To sme ešte ani len netušili, že sa týmto prvým
záberom začal nezastaviteľný kolotoč záberov a pekných kaprov. Zábery
prichádzali neustále po ďalšom a Ďalšom nahodení a pri pravidelnom
prikrmovaní spombkou. Všetky zábery prichádzali len na zig-rig. Oboch
nás to tešilo, že kapríkom naše ponúknuté dobroty chutia, ale na druhej
strane poznáme túto vodu a vedeli sme, že niečo nie je v poriadku, keďže
z dvoch udíc z dna nám zábery neprichádzali. Začali sme zisťovať čo môže
byť príčinou a po krátkej dobe sme na to prišli.

   

Dôvodom boli husté trávy na dne jazera a neskutočné smradľavé bahno, kedy sa
guličky popáde do tohto bahna úplne stratili a teda, ani „snehuliak“ nepomohol.
V
zadnej časti jazera kde mala voda len okolo 2 metrov a dno bolo peknéštrkové,
ryba brala sporadicky, ale len v noci. Cez deň bola vytiahnutá
pod hladinou.
Nevzdávali sme to a hľadali miesta kde nie je až toľko
zapáchajúceho bahna,
a tam sme sa snažili svoje montáže pokladať. Zábery
na zig-rig neutíchali
a my sme s chuťou ťahali jedného pekného kapríka
za druhým.
Po nejakom čase sme začali chytať na dve udice s montážou
zig-rig
a to sme si ušili na seba riadnu búdu J neraz sa nám stalo, že
sme ťahali obaja kaprov
naraz a na druhých prútoch sme už mali ďalšie
zábery.
Kapríkom naozaj chutilo a zábery neutíchli ani v noci.

   

Bolozaujímavé sledovať okolitých rybárov, ako sa na nás pozerajú
a pýtajú sa
hospodára, že na čo chytáme keď ťaháme rybu za rybou
a ich prúty sú
hluché a bez záberov. Postupne sme sledovali ako sa ich
montáže menia na
zig-rig s cieľom uloviť po dlhých hodinách nejakého kapríka.
A keďže
rybolov nie je len chytaní kaprov, ale aj o priateľstvách a poradení,
tak po našich radách ako spraviť montáž, nájsť miesto, hĺbku sa aj našimokolitým
susedom začalo dariť a ich signalizátory sa postupne začali
ohlasovať
a ich zvuk neprestával utíchať.
Na tejto spoločne rybačke s Peťom Maršalom nám veľmi dobre šľapali popky
príchute ananás, royal, acid plum a pre zatraktívnenie namočené vtotožných
atraktoroch.