Začiatok sezóny a test nových guličiek
Začiatok sezóny v polovici mája je pre väčšinu rybárov akýmsi sviatkom. Ani ja nie som výnimka, a tak som s kamarátom Braňom začal plánovať nejakú víkendovku na zväzovú vodu. Revírov sme vybrali mnoho, no nakoniec sme skončili na jednom miestnom štrkovisku, ktoré je každý rok pod veľkým rybárskym tlakom. Ale poďme pekne po poriadku.
Keďže sa tento rok sezóna začínala v pondelok, nevedel som sa pre pracovné povinnosti dostať k vode na dlhšie ako na pár hodín poobede. Tak som zvolil miestnu pieskovňu, kde som si na konzervovanú kukuricu celkom pekne zachytal. Avšak, uprednostňujem dlhšie výpravy, t.j. aspoň dve noci. S Braňom sme rozoberali množstvo revírov mimo našich bydlísk. Ako som spomínal, nakoniec sme skončili na cca 15ha štrkovisku. Moja cieľová ryba bola amur, keďže som na neho šťastie zatiaľ nemal a dozvedel som sa, že práve na tomto štrkovisku sú pri chuti. Druhým cieľom bol test nových guličiek s pracovným názvom T2 a T3, keď sa mi podarí chytiť vysnívaného amura.
V piatok po práci som ešte vybavil zopár povinností a začal som baliť veci. V tom zisťujem, že nemám uvarenú žiadnu kukuricu. Balím posledné veci, sadám do auta a cestou k vode sa zastavujem v rybárskom obchode nejakú kúpiť. Odcházam z obchodu a volám Braňovi, ako to vyzerá pri vode. Vraj je tam veľmi veľa ľudí, ale záberov je málo. Táto informácia ma vôbec nepotešila. Nevadí, zabojujeme.
Odstavujem auto pri Braňovi a pozerám na jazero. Rybárov tam bolo viac ako na pretekoch. V podstate som si ani nemal kam sadnúť, ale Braňo si posunul stojan a tak som mal trochu miesta, aby som si mohol zapichnúť rásošky. Dávam čln čo najrýchlejšie na vodu, keďže je už po 19-tej, a hor sa na sonarovanie dna. Temer okamžite nachádzam hranu z 1,6m na 2,7m vo vzdialenosti asi 80m. Pokladám bójku a rozkrmujem miesto na plytčine zmesov kukurice, repky a peliet. Rýchlo letím na breh pripraviť prúty a pokladám ich na vytipované miesta. Keďže sa pomaly, ale isto stmievalo, nechal som si lov amura na ďalší deň a na montáž dávam boilies. T2 orezané 2x20mm do hlbšej vody pod hranu s hrsťou guličiek a T3 20mm na plytčinu, na rozkŕmené miesto partiklom a peletami, nakoľko z tejto verzie som mal len chytačky.
Po zavezení prútov rozkladám bivak a veci na noc. Popri tom som dal jednu popku dipovať do čistej ananásovej esencie, aby som to mal pripravené na ráno na amurov. Braňo robí kávu a vedieme klasickú nekonečnú debatu o rybách. Braňo zdoláva niekoľko menších amurov. Okolo 23:15 sa ozýva môj prút z hlbšej vody, kde bolo našité T2. Podľa ťahu usudzujem, že to nie je malá ryba. Keďže bolo vo vode veľa vlascov, a nikto nepoužíval zadné olová, sadám do člna a zdolávam na vode. Po 15 minútach sa vraciam na breh s prvou rybou výpravy. V člne som tomuto lyscovi odhadoval 10kg a váha mi to potvrdila číslom ľahko cez 11kg. Začiatok, aký som si ani len vo sne nepredstavoval! Vzhľadom na to, že do polnoci zostávalo asi 30 minút, tak som ani nešiel na vodu, ale pripravil som si prút na rannú vyvážku. Druhý prút bol do polnoci ticho, a tak ho vyťahujem a tiež pripravujem na ráno. Počas noci, okolo 3-tej hodiny sa otočil vietor o 180°. Nevedel som, čo to spraví s rybami, no predpokladal som, že nič dobré.
Ráno o 3:45 zvoní budík. O 4-tej už sedím v člne a vyvážam prúty. Po vyvezení líham znova do spacáku a pokračujem v započatej činnosti. Budím sa asi o tri hodiny. Kontrolujem prúty, ale nebadám žiadnu zmenu. Moje obavy sa potvrdili a navyše vietor zosilnel. Dosahoval rýchlosť 30km/h, čo vytváralo veľké vlny aj na vode s takouto relatívne malou rozlohou. Ani Braňo dovtedy nemal záber. Keďže kapre neboli pri chuti, mením montáž na 360-ku s nadipovanou popkou, ukladám ju na plytčinu a prikrmujem. Asi po 2 hodinách zdolávam svojho prvého amura v živote. Som neskutočne šťastný. Plný elánu z dosiahnutého cieľa, prút opäť vyvážam. Ukladám prút do stojanov a takmer okamžite mám ďalší záber a další malý amur je na podložke. Konečne sa pohla ryb! Znova vyvážam, ale dalších 5 hodín sme bez kontaktu s rybou. Braňo sa balí a odchádza domov. Medzitým mi volá kamarát Jaro, že príde za mnou na noc.
Po Braňovom odchode sťahujem prúty a dávam na oba boilies. T2 som nechal tak, ako deň predtým. Na háčik som dal PVA s 5 guličkami a prikŕmil ďalšou hrsťou. T3 som zvolil priemer 24mm, ale po obvode som ho orezal. Na PVA niť som pridal jednu rozrezanú dumbell-ku a prikŕmil zmesou partiklu a peliet. Po ½ hodine prichádza záber na T3. Podľa ťahu ryby odhadujem, že je z váhovej kategórie toho nočného kapra. Chvíľu váham, či budem zdolávať z člna. Napokon si dávam vestu a už som na ceste k nej. Asi 10 minút sa mi darí držať sa v okolí mojej bójky, no potom ma už unášajú vlny. Keď som si uvedomil, že som viac ako 200m od bójky, pritvrdzujem v zdolávaní. Tento môj počin ma nakoniec pripravil o peknú rybu, ktorá sa mi vypla. Nahnevaný sám na seba dávam na motore 5-ku a idem priamo proti vlnám. Nevnímal som, koľko vody sa mi dostalo do člna, a ani to, že nemám na sebe ani nitku suchú. Ako som sa približoval k môjmu miestu na brehu, vidím, že druhý prút s T3 je úplne vyšponovaný. Vyskakujem z člna, jemne prisekávam a o chvíľu mám na podložke asi 4kg šupináča. Plný eufórie sadám celý mokrý späť do člna vyviezť oba prúty. Prezliekam sa, a pri tom špekulujem, akého kapra som to mohol mať na prúte. Robím si kávu. Keď som ju mal už temer vypitú, ozýva sa prút s T3. Okamžite reagujem. Počas zdolávania sa mi rozbieha aj druhý. Rýchlo, ale opatrne zdolávam kapríka. Na pomoc mi prišiel aj vedľa sediaci rybár. Kapra dáva do vody vo vážiacom saku. Úspešne zdolávam aj druhého kapríka, a tak pozerám na double na podložke. Prichádza Jaro. Po zvážení tam bolo dokopy 20kg. Prvý kaprík mal 8kg+ a druhý 12kg. A vraj neberú! Nikam sa neponáhľam a užívam si tento moment. S Jarom prehadzujeme pár slov a pripravujeme prúty. Konečne sa vietor trošku umúdril, a tak prúty vyvážam. Po zotmení Jaro zdoláva 2 malých amurov a jednoho 8kg+ šupináča. Ja som mal už len jedného amura na T2. O polnoci ukončujeme lov. Pri sťahovaní prútu s T3 sa mi zdá, akoby bol zapadnutý v bahne. Vedel som však, že tam bahno nie je. Pri svetle čelovky neverím, čo vidím zavesené na háčiku. Bol tam malý sumec.
V nedeľu ráno som už nebol taký aktívny, ako deň predtým. Zo spacáku som vyliezol až tesne pred 6-tou. Znovu zavážam všetky štyri prúty a čakáme, ako to ešte doobeda pôjde, keďže o 12-tej začíname baliť. Nanešťastie, sa nám už záber spraviť nepodarilo, no aj tak som šťastný, že sa nám nejaké ryby podarilo zdolať. To, že boli z vyššej váhovej kategórie, už beriem len ako bonus.
Čo dodať na záver? Taktika jedného kŕmneho miesta sa vyplatila a nie je vždy dôležité nasypať do vody tony kŕmenia. Ryby sa dajú chytať i vtedy, ak človek do kŕmenia nebude vrážať celý majetok. Ako sa hovorí: menej je niekedy viac. Všetkým prajem úspešnú sezónu a dúfam, že väčšina úlovkov sa vráti späť do vody, pretože inak budú naše vody čoskoro zívať prázdnotou.
