Návrat na jazero Háromfa po piatich rokoch.

          Každý asi máme nejaký ten obľúbený revír, na ktorý sa radi vraciame. U mňa medzi najoblúbenejšie miesta patrí aj jazero Háromfa.  Určite ho mnohí poznáte, niektorí ste tam možno aj boli, alebo sa tam veľa z Vás chystá. Je to jazero v Maďarsku, pri hraniciach s Chorvátskom. 

Pri mojom prvom stretnutí s touto vodou som myslel, že tu sa ryby chytať nedajú. Predstavte si celé jazero zaplnené leknami, ktoré sú pod vodou poprepletané do riadnej džungle. Tento stav tam nie je stály, mení sa to samozrejme v závislosti od ročného obdobia, no lekná sú tam stále, ale pod vodou.  Správcom je tam už dlhé roky Karči. Keď sa častejšie vraciate na nejaké miesto spoznáte aj ľudí, ktorí sa o to všetko starajú a Karči je perfektný správca, ktorý rozumie danej lokalite a dobre sa o jazero stará. 

Na Háromfu som sa chcel vrátiť už skôr, no dajako sa to nedarilo naplánovať, až naraz nastala situácia, keď sa naskytla iskrička nádeje, že na jeseň to výjde.  A aj tak bolo, pobalili sme veci a vyrazili. Pravidlo je také, že miesto si dopredu objednávaš podľa obsadenosti. Teraz vyšiel los na miesta, kde sme už v minulosti chytali. Cesta je super, cez celé Maďarsko, po diaľnici okolo Balatónu. Po príchode k jazeru sme sa zastavili u Karčiho, no nebol doma, tak poďme rovno na miesto lovu. Areál poznamé už ako rodnú dedinu, takže aký problém? Žiadny. Pomaličky vybaľujeme, samozrejme najprv sa musíme zvítať s vodníkom, aby sa na nás nehneval, že sme si dovolili prísť k nemu na revír. Čo sa týka lovnej taktiky, na tejto vode je to hlavne o pozorovaní vody, kde sa ako ryba ukazuje, a tak. Samozrejme, sú miesta, kde sa ryba zdržuje viac, no nikdy som sa toho nejako nedržal. Na tomto jazere si idem svoju cestu a za každým si hľadám miesto lovu podľa intuície. Na Háromfe komplikujú lov americké sumčeky, preto sa treba rozhodnúť, či zakŕmiť veľa alebo menej. Ja osobne preferujem iba lokálne kŕmenie a pár guličiek, no klamal by som, že som tam neskúšal aj väčší zákrm. Všetko záleží od toho, ako sú tie malé potvory aktívne. Tento krát som sa ale rozhodol, že loviť budem iba na boilies. 

Sledoval som Karčiho úsilie vychytať nejakú populáciu sumčekov, čo sa mu z časti podarilo. Aj v súčastnosti sú rozmiestnené nejaké koše, kde sa tieto sumčeky odchytávajú a pravidelne sa kontrolujú. Keď tam náhodov zablúdite na ryby, tak tie polystyrénove bójky to sú tie koše. Pred piatimi rokmi sme na boilies nevedeli ani chytať, nakoľko nám to všetko atakovali sumčeky. Ale ako veda postúpila, tak nejaká firma vynašla sieťky, do ktorých je možne boilies schovať a znižuje to atakovanie nástrahy sumčekom. Aj keď netvrdím, že úplne, lebo aj nám sa stávalo že jednoducho sa do toho pustili a bolo po nástrahe. Dôležité je nástrahu častejšie kontrolovať. Mne sa stávalo, že išli viac po sladkej príchuti ako po rybacích. Jednoducho neexistuje nástraha, ktorú by nechceli. Dôležite bolo to, že tento krát  aktivita sumčekov bola minimálna, čo ma nesmierne tešilo. 

Dobrý výber miesta je polovica úspechu na záber, ale pozor, nie na zdolanie ryby. Na tejto vode je to vždy 50/50 pokiaľ nie je ryba na brehu. Dôležitým pomocníkom je čln, ktorý si nosíme sami, vlastný, no na jazere sú člny k dispozícii, tak nie je problém. Veľmi to uľahčí celú vyvážku, najmä, ak ste dobrí veslári. O to viac to pocítite vo vetre. Ja používam na vyhľadávanie miesta ᾿vybúchavaciu᾿ tyč. Kľudne vám postačí aj rúčka od podberáka. Voda je síce niekde hlbšia, ale dá sa to vyriešiť.
Ako som hore písal, tento krát ideme iba boilies. Veľmi sa mi osvedčilo pokladať to na mierne tvrdšie dno a trošku nástrahu odľahčiť popkou. Príchute si zvoľte sami, každý má určite tú svoju top. Až na konci výpravy si zhodnotíte, ktorá bola tá správna cesta. Prvé prúty položené, a čaká sa na prvý záber. Poviem vám, ak to má byť dobre položené, aj vyvezené, tak tri udice umiestniť trvá ja cez hodinu. To len pre tých, čo sa radi flákajú na rybách a odrazu zistia, že už je tma. 

Ja prvú vyvážku preferujem umiestniť cez svetlo, a čo príde v noci, budeme riešiť v noci. Ako dobrý pomocník v noci poslúži aj nejako miesto lovu označiť. Ja používam viac-menej nenápadne značenie, aby to rybu nevyrušovalo. Prihodím okolo nástrahy pár boliesov a je to pripravené. Zábery tu nečakajte nejaké razatné. Aj keď sa nám stalo, že to išlo aj do jazdy, no býva to výnimka. O to viac adrenalínu zažijete pri vyberaní ryby, keď vám to pekne ťahá pod vodou cez tie lekná. Ja mám pravidlo, jeden píp a neleniť, ísť minimálne k prútu a skontrolovať či sa nehýbe špička prútu. Aj keď v noci sa mi veľa krát nechce, ale potom si hovorím, „Veď som na rybách, spať budem doma.“. Veľa z vás určite zažilo nočné zdolávanie, no na Háromfe je to ešte zaujímavejšie, hlavne, keď padne hmla a vy sa plavíte niekde do neznáma, a to nehovorím o ceste na späť. Osvetlenie miesta lovu je dobrá pomôcka. Ja som veľa krát na to zabudol a potom sme hladali ,kde  vlastne sme a kadiaľ naspäť. Veľmi pomôže, keď si do člna pripravíte náhradne veci na montáž, aj závažia, a hlavne boilies na nástrahu a kŕmenie. Mňa to napadá až po prvej vyvážke, keď mi niečo zachýba, a musím sa ešte raz vrátiť na lovné miesto. Pri prevážaní, alebo kontrole udíc, netreba zabúdať na podberák v člne, pričom veľká pomôcka je aj hák na rúčke. Pri odmotávaní ryby si naň spomeniete. Bežne sa stáva, že idete skontrolovať prúty, a aj hľa, zavesený kapor bez záberu. Vtedy vám pomôže všetko, čo máte v člne, a čo ste nezabudli do neho vložiť pred odchodom na vodu. Zdolávanie samozrejme komplikujú lekná a vietor, keď ste sami na vode, a nemá vám kto veslovať. O to býva cennejšia ryba, keď sa vám ju podarí zdolať. 

Okolie jazera Háromfa je veľmi krásne. Lemujú ho okolité stromy, aj keď tam nedávno prebehol výrub z jednej strany jazera. Bežné je, že vás príde v noci pozrieť líška a troška Vám preberie odpadky. Samozrejmosťou je po ukončení pobytu miesto po sebe poriadne vyčistiť. Veď ani vám by sa nepáčilo keby ste sa o niečo starali a budovali a niekto by vám tam nechal neporiadok. Skoro na každom lovnom mieste je možne založiť si oheň, no ja túto možnosť nepreferujem. Skôr využívam plynový varič. V minulosti nebol problém, aby Karči zabezpečil aj čerstvý chleba, podľa potreby, no bohužiaľ pekár už v dedine nie je, takže táto vymoženosť je už nedostupná. Doplniť zásoby si môžete v najbližšej dedine. 

Na jazero sme sa vybrali traja, Richard, Martin a ja.  Martin a ja ako ostrieľaní lovci na revíry dobre vieme, že netreba nič uponáhľať, všetko má svoj postup. Samozrejme Rišo celý nedočkavý a plný očakávaní, chce čo najskôr prúty do vody, aby mu nič neušlo. A čuduj sa svete, jeho nedačkavosť a úsilie sa mu aj vyplatilo. Prvý záber nedal dlho na seba čakať.
Ešte som zabudol spomenúť, Háromfa nie je vždy o kvantite záberov. Veľa krát sa jedná naozaj o pár záberov, a to je všetko.
No poďme na Rišovu zdolávačku. Sadáme do člna, ja veslujem, a brodíme sa cez lekná k lovnému miestu. Dávam Rišovi inštrukcie ako navíjať, veď je tu prvý krát. Je dôležité nenavíjať ako ste viacerí zvyknutí, a silno ťahať rybu k sebe. To na Háromfe nefunguje. Pomaličky navíjať a prispôsobiť to k pohybu plavidla. Keď idete zdolávať sami, tak sa vám to inak ani nedá. Inak, zdolávačka iba sám na lodi, to je Martinova špecialita. Je to ostrieľaný špekulant, ale vždy si vie pomôcť, keď je sám na vode. A už poznám ten jeho úsmev, keď sa vracia na breh s krásnym úlovkom v člne.
Tak pokračujeme s Rišom, pomaly sa dostávame k lovnému miestu, ktoré Rišo samozrejme označil bójov, ako niekde na štrkovisku. Ako ja toto neznášam, lebo si myslím že to tú rybu vyrušuje. No tento krát som to prehltol. Prichádza mierne doseknutie a prvý Rišov boj a zdolávanie. Naše prekvapenie bolo, keď sa nám ryba prvý krát ukázala. Išlo o pekný kúsok a adrenalín len-tak stúpal. Po niekoľkých minútach rybu dostávame do lodi. Rišo zvítazil a ryba je naša. Už v lodi som videl Rišovu radosť a moje prekvapenie o akú rybu ide. Bol som tam už veľa krát, no ja som tam takú rybu ešte nevybral.  Jednalo sa o lysca 19+. Na brehu veľká radosť, fotenie, váženie a dokumentácia. Posledné rozlúčenie a ryba putuje späť do vody. Rišo chodí po brehu ako páv, že ako sa to mohlo len podariť, aká pekná ryba sa mu podarila uloviť. Toto je čaro rybačky, nikdy neviete čo vás na druhej strane silónu čaká. Nebudem tu rozpisovať komu sa ešte aká ryba podarila, ale každý sme chytili ešte pár pekných kúskov. Samozrejme Martin nesklamal, sám si vyviezol, sám si zdolal, a znova ten jeho úsmev pri príchode na breh.
Ale spomeniem ešte jeden príbeh čo sa stalo mne. Večer, posledné vyvezenie a kontrola udíc. Teraz som sa rozhodol, že to dám tak 300m, kde som už tri dni videl aktivitu rýb. Na večeru nás aj s chlapcami pozval na druhú stranu Jožko Kollár, tak sme sa vybrali na druhý breh. Odposluch vo vačku a asi v polovičke cesty som mal „Píp“ na odposluchu. Hovorím si, „Ale veď ma počká, ideme jesť.“. Po vynikajúcej večery, čo Jožko pripravil, sme sa vrátili späť, no ja som sa nejako neprehovoril, aby som šiel skontrolovať udicu na 300m. Tak pekne sme sa vyspali a ráno som si hovoril, „Do frasa, idem ja tú udicu pozrieť.“. Martin sa mi ponúkol, že ide veslovať. Ako tak navíjam desiatky metrov silónu na navijak, prichádzame k lovnému miestu, a tu vidím pekne domotaný vlasec pri mieste, kde to bolo položené. O chvíľu cítim odpor, ryba je tam! Rybu som zahliadol iba na pár sekúnd pri hladine a šup, montáž vyletela z vody. Ryba vyhrala a ja som prehral za moju lenivosť v posledný večer. No čo už, aj taká býva rybačka. Prichádza balenie vecí, posledné rozlúčenie z vodou a poďme domov k rodine.

 S pozdravom Marek GarantBaits Team.